Obyčaje a zvyky

V kronike obce Oľka (s. 39 - 41) je zaznamenaný podrobný opis národopisnej aktivity najmä tunajších žien - „Jak dakoly tkaly polotno?" (Ako niekedy tkali plátno?). Aj keď nejde o olčiansku zvláštnosť, treba podotknúť, že v Oľke sa naďalej využívajú tradičné drevené krosná.

Okrem toho Oľka je známa ďalšou činnosťou - kraslicami (krašleny i farebny jajcia). Pred druhou svetovou vojnou sa používala iba jednoduchá technika skrášľovania surových a varených vajíčok, v ktorej dominovali: drievko, klinček, špendlík, roztopený včelí vosk a farbenie kraslíc prírodnými farbami z cibule, zo slivkového dreva a pod. Neskôr sa začali využívať i zložitejšie techniky s bohatšou ornamentikou. Olčianky majú dôstojné zastúpenie na špecializovaných výstavách a ako miniatúrne výtvory ľudového umenia sa predávajú do vyše 13 krajín sveta.

Svojrázny a bohatý je taktiež olčiansky folklór, skvosty ktorého využívali a využívajú niekdajšie a súčasné súbory, ktoré naďalej žijú svojim osobitým životom v rámci zvykov a obyčajov pestovaných v rodnej Oľke, vďaka rozhlasu (čiatočne aj televízii), záujmu folkloristov a majstrovskými interpretáciami ľudových spevákov. Naša obec sa taktiež pýši zachovaním popisu tradičného oľčianskeho odevu - kroja:

Ženský kroj

Šatka (chušťa, chustka) červenej, čiernej, hnedej alebo inej farby. Vesta (lajbyča) ušitá zo zamatu, plyšu, vyšívaná farebnou bavlnkou. Oplecko (opliča) prikrývalo vrchnú časť ženského tela. Bolo ušité z domáceho a neskôr z jemnejšieho kupovaného plátna. Oplecko malo väčší otvor pre hlavu, ktorý bol nariasený do úzkeho goliera. Rukávy oplecka boli prišité po bokoch predného i zadného dielu, pri pleci a nariasené do manžety. Siahali po lakeť, nad ním sa uväzovali, resp. sťahovali pomocou gumy. Oplecko bolo bohato vyšívané. Spodná sukňa (podolok a na sviatočné príležitosti - štykeraj), ktorá bola ušitá z tenšieho domáceho plátna alebo z kupovaného bieleho plátna. Podolok siahal (ako spodná sukňa alebo spodná košeľa) po kolená. Vrchná sukňa (sukňa, kabát) bola plisovaná, v spodnej časti lemovaná asi 10 cm nad pásom. Napríklad sukňa zelenej farby, lemovanie červenej; červená sukňa, lemovanie čiernej farby ap. Zástera (šurc) bola jednoduchá na pracovné dni a farebná, ktorá sa nosila na sviatočné dni (resp. naruby v domácnosti). Obuv (bočkory a na spoločenské udalosti - čižmy). Zámožnejšie ženy, alebo nevesty mali k dispozícii čižmy dvojakého druhu.

Mužský kroj

Klobúk (kalap) obyčajne čiernej farby. Vesta (lajbyk) pracovný a sviatočný (do cerkvi, na tanec a pod.). Sviatočná vesta ušitá z čierneho tenkého súkna a podšitá plátnom. Vesta bola zdobená pologuľatými kovovými gombíkmi v troch zvislých radoch vpredu (na ľavej i pravej časti) a vzadu ozdobné gombíky boli štylizované do trojuholníka. Košeľa (soročka, košuľa) bola ušitá z konopného plátna, s úzkym stojatým golierom a rozporok bol zviazaný tkanicami. Konopné gate (gači) slúžili na spanie a nosili sa pod vrchné nohavice. Vrchné nohavice (nohavky, alebo drelychovy nohavky) boli ušité z domáceho konopného plátna, každá nohavica mala šírku jednej poly, v páse boli stiahnuté tkanicou alebo 2 cm (skrytým v hajšnici) remeňom ukončeným prackou. Obuv (bočkory, bokanči) - celé (pracovné a sviatočné) topánky.